Človek hlbokej duše a otcovského srdca, trpiteľ za vieru a salezián kňaz Ernest Macák počas 80-tich rokov svojho rehoľného života a 70-tich rokov kňazstva významne prispel k rozvoju saleziánskeho diela na Slovensku i k dobru Cirkvi doma i vo svete.

Narodil sa 7. januára 1920 vo Vištuku. Na gymnáziu v Šaštíne objavil svoje duchovné povolanie a ako 16-ročný zložil rehoľné sľuby. V roku 1946 sa stal kňazom, v roku 1950 ho spolu s ostatnými rehoľníkmi komunistický režim uväznil v Podolínci. Ušiel odtiaľ a tajne organizoval rehoľný život mladých saleziánov. V septembri 1952 ho zatkla tajná polícia. Mal 32 rokov. Väznili ho a neľudsky mučili. Aby nič neprezradil, začal hru na blázna. Rodičia vymohli jeho prepustenie z psychiatrie no aj doma pokračoval v hre na blázna ďalších 13 rokov.V roku 1968 vycestoval do Ríma a tam ostal. Vyučoval, písal, spolupracoval s Vatikánskym rozhlasom. Po návrate na Slovensko sa v roku 1991 stal riaditeľom gymnázia v Šaštíne, ako 73-ročný prijal v roku 1993 na šesť rokov úlohu provinciála slovenských saleziánov. Zomrel vo veku 96 rokov 13. októbra 2016.

Otec Ernest zanechal po sebe stopu svätého života a bohaté duchovné dedičstvo.