Knihy
ktoré napísal otec Ernest
Kniha zachytáva udalosti od začiatku prenasledovania Cirkvi po februári 1948, a postupuje k podrobnému zachyteniu udalostí tzv. Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a čo po nej nasledovalo, v koncentračnom tábore pre rehoľníkov v Podolínci, najmä ak ide o rehoľu saleziánov. Autor zapísal udalosti tak, ako ich ľudia vytvorili a on sám ich prežil.
Ernest Macák pokračuje v rozprávaní strhujúcich príbehov dvoch rokov, keď sa skrýval i utekal pred štátnou mocou a usiloval sa rozvíjať tajný rehoľný život svojich spolubratov saleziánov, hoci to mocipáni zakazovali.
V krutých päťdesiatych rokoch stalinského režimu sa aj on ocitol vo väzení. Vypočúvali ho a mučili. V bezradnosti, na pokraji síl, sa rozhodol predstierať psychické zrútenie. Vtedy ešte netušil ako dlho bude táto hra na blázna trvať a ako sa bude odvíjať jeho život… Kniha je jednoduchým a úprimným rozprávaním vlastného príbehu.
Po roku 1948 utieklo zo Slovenska vyše sedemdesiat saleziánov. Podujali sa na strastiplné ilegálne prechody hraníc. Rozprávania dvadsiatich šiestich z nich zachytáva táto kniha. Svoju úlohu zohral pri tom všetkom aj sám Ernest Macák.
Táto kniha je rozprávaním viacerých saleziánov o ich skúsenostiach s totalitným režimom a o ich skúsenosti života s Bohom počas jeho trvania. Prvé príbehy zachytávajú kruté päťdesiate roky, ďalšie sú z obdobia normalizácie a napokon z osemdesiatych rokov. Nejde o popis histórie saleziánov počas totality, no čitateľovi prináša predstavu o ich vtedajšom živote u nás.
.
Ernest Macák dopĺňa do svojho životopisného rozprávania začiatok. Paradoxne k tomu pristúpil až v plnej zrelosti človeka a saleziána. Cez mnohé zážitky, neraz plné nečakaných zvratov, spomína na svoje detstvo, mladosť, na príchod k saleziánom, na noviciát i následné štúdiá v ťažkých vojnových rokoch, na kňazskú vysviacku aj na nástup komunistického režimu. V závere knihy sa ešte úchytkom vracia k spomienkam na niektoré chvíle svojho života zachytené v predchádzajúcich dielach a vyjadruje veľkú vďačnosť Bohu slovami, ktoré zanecháva ako životný odkaz: Všetko je milosť a dar!
.
Don Ernest Macák a Don Titus boli dve spriaznené duše v službe bratom. Obaja veľmi trpeli za komunistického režimu. Tu na zemi sa obaja stretli naposledy v októbri 1950. Po vyše dvadsiatich rokoch otec Ernest spomína na Titusa vo svojich rukopisoch. Táto knižočka je zostavená zo spomienok, v ktorých nám otec Ernest prináša osobné svedectvo o donovi Titusovi.
Táto kniha nie je len rozprávaním o bolesti a nie je to ani kniha čisto historická. Opisuje zrod jedného z našich najvýznamnejších pútnických miest. Hovorí o jeho radostných i bolestných chvíľach v určitých dejinných súvislostiach, o jeho rozkvete i o snahe o násilnú likvidáciu a o jeho niekoľkonásobnom povstaní k novému životu.
„Keď zomriem, poprosím Pána, aby som mohol zostať na prahu neba a neprekročím ho, kým nevstúpi aj ten posledný z mojich duchovných synov a dcér.“ Tieto slová pátra Pia vyjadrujú podstatu jeho svätého života. Jeho osudom bol kríž, obeta a láska, k spovedajúcim sa, ktorí sa chceli zmieriť s Bohom. Kniha prvý raz vyšla pod pseudonymom Bohuslav, v Ríme v roku 1969.
Pod pseudonymom Bohuslav napísal a v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda vydal prvé vydanie v roku 1972 životopis svätého Maximiliána Kolbeho. Kniha sa tajne posielala na Slovensko.
Pod pseudonymom Bohuslav napísal a v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda vydal toto rozprávanie o zjaveniach Panny Márie v Lurdoch, knihy vyšla naposledy v roku 1990. Tajne sa posielala na Slovensko.